1. časť

Kvapky rosy stekali po oknách Westirhemského paláca. Ležala som na veľkej posteli. Do mojej izby vošiel jeden zo sluhov paláca. „Pani moja, vstávajte, o desať minút sú raňajky a po nich vaša korunovácia.“ Zdvihla som unavene hlavu a odhrnula si strapaté vlasy z tváre. „Nech korunujú jednu z mojich sestier ja nechcem byť kráľovná.“ Odpovedala som. „Ste z nich najstaršia, vy to musíte byť či sa vám to páči alebo nie.“ Povedal sluha a ja som naštvane hodila hlavu späť na mäkký vankúš.  „Daj mi desať minút.“ Povedala som. „Pani moja, za desať minút sú raňajky.“ Prehovoril ku mne už netrpezlivo sluha. „Tak tak fajn.“ Naštvane som vstala a išla do kúpeľne kde som sa prezliekla a umyla. Podišla som k sluhovi už v dlhých modrých bavlnených šatách bez ramienok so srdcovým výstrihom. Na rukách som mala modré tiež bavlnené rukavice pod lakte šaty aj rukavice boli posypané bielymi vločkami z bielej striebornej nitky. „Zavoláš sem prosím Mirandu? Chcem aby mi urobila vlasy, raňajok sa nezúčastním. Budem jesť po korunovácií na plese.“ Informovala som sluhu. Keď už bol na odchode dodala som. „A Thomas!“ Otočil sa na mňa. „Zariaď aby ku mne nikto nechodil a chodba bola prázdna. Chcem tam vidieť iba teba a Mirandu, keď budem vychádzať z izby až kým neprídem do korunovacej miestnosti.“ Nasadila som prísny výraz. Potrebovala som si nacvičiť ako sa budem správať. Thomas sa pousmial a mierne prikývol. Odišiel z izby. Sadla som si za stolík z pravej slonoviny a o pár minút do izby vošla Miranda. „Takže natočené a rozpustené alebo len rovné?“ Opýtala sa ma a zastala si za mňa. Miranda bola vysoká okolo 175 cm ako ja. Mala okolo 18 rokov a vlasy mala do emo štýlu – pekné rovné a blonďavé s modrým melírom. „Chcem rovné vlasy a na konci ich chcem mať jemne zvlnené, a chcem aby sa ligotali.“ Rozkázala som. „Dobre.“Prikývla a začala pracovať. Po robote odstúpila na bok a ja som si prezrela čierne dlhé vlasy po zadok. Na rovné a ligotavé a na konci jemne zvlnené. „Úžasné.“ Usmiala som sa spokojne a zaklipkala čiernymi mihalnicami ktoré zvýrazňovali moje modré oči. „Je čas, o minútu začína korunovácia.“ Prehovorila ku mne. „Ja viem, chcem sa ešte poprechádzať, snáď môžem nie?“ Opýtala som sa jej. „Iste.“ Prikývla a ja som vstala. Keď som vyšla na záhradu a ocitla sa pri starom dube, všimla som si moje tri mladšie sestry. „Ja chcem byť na tróne, prečo práve ona?! Ak budem na tróne ja, prisahávam vám že budeme riadiť celé Anglicko spolu.“ Ukryla som sa za strom a keď som to počula skoro ma trafil šľak. Lenže si ma všimli. Rýchlo som sa otočila a bežala popri rieke. Spustila sa veľká búrka a ja som zmokla. Lenže o pár metrov som bola zadychčaná, na tých podpätkoch sa mi utekalo zle. Rieka bola prudká a moje sestry ma dobehli. „Posledné slová k tvojej smrti?“ Opýtala sa ma sestra a všimla som si že má v ruke nôž. „Ak ma zabijete, ešte sa stretneme a umriete aj vy.“ Pozreli sa na sebe a tá z najmladších do mňa zabodla nožík. Začala som krvácať. Tupá bolesť ktorá ma tlačila dozadu spôsobila že som spadla do vody a toto bolo pre mňa definitívne. Keďže naša budúca kráľovná umrela tesne pred korunováciou, na trón nastupuje druhá najstaršia. Počula som kňaza vo svojej hlave. No korunovácia nemôže byť dnes, až zajtra. Musíte počkať. Prudko som otvorila oči a vynorila sa z ľadovej vody. Ostré kamene dotrhali moje šaty ktoré sú tentoraz celé biele a zakrvavené. Moje vlasy boli mokré a o trochu kratšie. Odhodila som svoje topánky a pomaly išla do spoločnej izby mojich sestier. Keď som sa uvidela v zrkadle skoro som vyskočila. Moje oči boli celé čierne a bola v nich jediná červená bodka. Pokožku som mala úplne bledú a vlasy mi zdá sa, už vôbec neuschnú. Zbadala som dlhý nôž na vykosťovanie na stole pri zrkadle.  Zobrala som ho a ľadovú ruku priložila na ústa svojej najmladšej sestry. Na ten dotyk sa zobudila no ten ľadový dotyk spôsobil že nedokázala nič povedať. Iba sledovala moje oči. Zabodla som do nej nožík a ona hneď umrela. Takto som to urobila so všetkými svojimi sestrami. Na digitálnych hodinkách ukazovalo 00:00. Rozhodla som sa, keď nemôžem byť kráľovnou ja. Nemôže byť nikto. Zamračila som sa. Keď vyšlo slnko, vždy som zmizla ako duch. No nikdy som nebola duchom naozaj. Lenže sa rozhodlo, že už nebude žiadna kráľovná. Bude len prezident. Odvtedy nemám čo robiť...Myslíte že tým môj život končí? Mýlite sa. Len začína. Moje meno je Elisabeth.  Mám 18 rokov a som súčasťou...CreepyPasty.