3. časť

Celý čas až do obeda ležala Elsa na posteli a nehybne a bez žmurknutia oka sledovala strop. Keď započuje škvrkot v jej bruchu posadí sa a po minúte vstane. Otvorí dvere a rýchlo ide dole. Znovu zamieri do jedálne kde si sadne na pôvodné miesto. Naleje si do taniera polievku a začne ju jesť. Potom zoberie rezne a popučené zemiaky. Medzi tým ako sa napcháva jedlom, príde jej sestra a začne jesť. No Jeff stále neprichádza a miesto vedľa nej je voľné. Keď sa otvoria dvere v nádeji myslí na Jeffa no je to Laughing Jack. Sadne si na Jeffovo miesto vedľa Elsi a celý čas ju sleduje.  „Mm...Prečo na mňa pozeráš Jack?“ Opýta sa po chvíli a pozrie mu do očí. „Volaj ma LJ. A páčiš sa mi. Vlastne, páčiš sa každému okrem Slendermana a Smilemu.“ Odpovie Else. „Neverím. A kto je Smile?“ Znovu mu položí otázku. „No predsa ten pes. Vlastne nie, aj jemu sa páčiš, ale len kamarátsky.“ Uškrnie sa a pritom vycerí na Elsu ostré zuby. „A ja sa vám páčim, ako? Povie a nenápadne sa o centimeter odtiahne. „Viac ako kamarátsky. Si krásna. Aj tvoja sestra, no niekto iný je do nej zamilovaný a mi ho musíme rešpektovať a nepliesť sa do jeho románika.“ Odpovie jedným dychom. „Budem hádať. Je to Jeff?“ Opýta sa s nádejou že sa mýli. „Nie. Je to Slenderman. Predsa.“ Pokrúti nad Elsou hlavou a vzdychne si. Elsa sa uľaví, až vtedy jej došlo že je do neho zamilovaná. Ani nepočula že niekto otvoril dvere. „LJ, vypadni z mojej stoličky!“ Naštvaný a žiarlivý hlas zreve na Jacka. Ten hlas Elsa spoznala. Bol to Jeff. Otočila sa a zbadala že stojí rovno pri nej. „Ale no tak, môžeš si sadnúť na moje miesto.“ Navrhne mu LJ. „Nie, toto je moje miesto a moje...“ Zasekne sa ale potom dodá. „Proste vypadni!“ Všetky pohľady sa upriamia na Jacka a Jeffa. „Viem čo si chcel povedať, ale to čo si chcel povedať ti nepatrí.“ Povedal Jack s inteligentným pohľadom. „Zatiaľ...Ale bude. A nehraj sa na premúdreho.“ Povie ešte viac nazlostený Jeff. „Nebuď si taký istý.“ Povie už aj nasraný LJ. V tom sa pripoja aj ostatný a začnú sa hádať. Elsa si zapchá uši a pozrie na miesto kde predtým stála Ender, ale už tam nie je. „Mohli by ste prestať?!“ Zreve na nich Elsa. Všetci stíchnu a prekvapene na ňu pozerajú. „Jack, buď taký dobrý a sadni si na svoje miesto. Vy ostatný si prosím sadnite a ty Jeff tiež.“ Povie už kľudnejšie a všetci ju poslúchnu. Keď si Jeff sadne potichu prehovorí k Else. „Prepáč.“ Vzdychne si. „Nemal som tak vybuchnúť.“ Elsa na neho láskavo pozrie. „To nevadí, Jeff.“ Usmeje sa. „Čítala si už ten lístok čo som ti tam nechal?“ Opýta sa jej potichu. „Isteže.“ Prikývne. „A budeš tam?“ Opýta sa s nádejou v hlase. „Áno, teda pokiaľ ma jeden z tvojich kamošov nezastaví na polceste.“ Uškrnie sa. „Tak fajn.“ Vydýchne si. „Ou, asi už nebudeš jesť, ideme teda do toho lesa?“ Opýta sa ho. „Jasné.“ Prikývne. Prvý krát spolu vyšli z jedálne a zamierili von z domu. Vonku bolo zamračené a Jeff mal na sebe to isté ako keď sa videli prvý krát v lese. Les vyzeral menej strašidelne ako vtedy v noci. „Takže kam ideme?“ Opýtala sa. „Ideme najkratšou cestou k ceste. Neďaleko od nej je malý a lacný motel.“ Odpovie. „Ukážem ti cestu a vrátime sa potom domov.“ Dodá a usmeje sa na Elsu. „Fajn.“ Povie Elsa a to bol koniec konverzácie. O chvíľu na polceste zahučal hrom a blesk trafil do zhnitého stromu neďaleko. „Bude pršať.“ Povie Jeff bez obáv. „No nie, bude snežiť.“ Povie Elsa ironicky a Jeff sa na tom zasmeje. Dá si dole svoju mikinu a navlečie ju na Elsu. Odhalí svoju bledú ale krásne vypracovanú hruď. „Čo to robíš, veď prechladneš!“ Povie. Jeff sa zasmeje. „Nechcem aby sa niečo stalo tebe!“ Ukáže na Elsu a prehodí cez jej ramená ruku čím si ju pritiahne k telu. „A teraz robíš akože čo?“ Povie a keďže sa jej chodí zle chytí sa ho. „Žeby ťa držím pri sebe?“ Odpovedal jej otázkou. „Si strašný.“ Povie Elsa. „Ale i tak sa ti páčim.“ Doplní Elsinu vetu. „Tak to určite...“ Povie Elsa mrzuto, ale ona vie že je to pravda. „Vidím to na tvojich očiach.“ Povie jej Jeff. „A ja som to videla pri tej hádke, ako ste sa všetci hádali, ale nebolo to kvôli tvojmu miestu na stoličke.“ Prekukne ho. V skutočnosti nemá ani potuchy či je to pravda, len tak to povie. No netuší že to pravda je. Zrazu Jeff zastane a pritiahne si Elsu pred seba a tak blízko, že sa dotýkajú nosmi. „Áno, prekukla si ma. A to s tým že sa ti páčim som si len vymyslel, chcel som vedieť ako zareaguješ. Ale asi nie som tvoj typ čo? Tvoj typ je skôr LJ alebo Masky. Mmm?“ Zašepká jej. Elsa mu vystrašene hľadí do očí. Nezmôže sa na nič, ale predsa len na niečo. Rukami ho objíme okolo krku a pritiahne si jeho pery k tým svojim a pobozká ho. Z malého bozku vznikne jeden veľký a vášnivý. „Vykašlime sa na motel.“ Navrhne Elsa a Jeff ju nadvihne a chytí tak, že má Elsa roztiahnuté nohy a spojené za jeho chrbtom aby sa udržala a Jeff ju drží jednou rukou za zadok a druhou za chrbát. „Poď odnesiem ťa späť.“ Pošepká jej a ona si položí svoju hlavu na jeho veľké a mocné rameno a oprie si ju o tú jeho hlavu. Zrazu započuje vrčanie. „Stalo sa jej niečo?“ Opýta sa niekto. Ten hlas tiež pozná. Je to LJ. „Nie, odnesiem ju do izby. Bude o chvíľu pršať.“ Prehovorí Jeff a zavrie za sebou dvere. Ako na povel sa rozprší a skoro všetci chlapci stoja v tom daždi. Jeff kopne do Elsiných dverí ktoré sa otvoria. Keď vojde do izby, nohou zavrie dvere a položí Elsu na posteľ. Sadne si vedľa nej a začnú sa bozkávať.