1. časť

Leží na posteli a sleduje strop. Zrazu zdola započuje krik a rozbíjanie tanierov. Jej rodičia sa hádajú. „Ja to už nechcem počúvať, Elsa...“ Povie jej sestra Ender. „Ja viem.“ Odpovie jej. „Čo tak už konečne zmiznúť? Plánovali sme to už od pätnástich rokov, odvtedy prešli dva roky.“ Navrhne svojej mladšej sestre. Ender jej odpovie. „Tak fajn, ale treba sa zbaliť.“ Elsa sa vzpriamila a otvorila veľkú skriňu. Do dvoch kufrov rýchlo nahádzala najdôležitejšie veci a zazipsovala kufor. „Obleč sa.“ Hodí Ender koženú bundu čiernej farby. Elsa si zoberie čiernu mikinu bez zipsu s dvomi vreckami. Hlavu si zakryje kapucňou. „Tu máš svoj kufor.“ Podá jej fialoví kufor a Elsa si zoberie ten svoj tyrkysoví. „Musíme vyjsť oknom.“ Potichu otvorí okno a kufre zhodí z druhého poschodia. Postaví sa na parapetu a skrčí. Nadýchne sa a vyskočí. Dopadne na nohy a pozrie sa hore. „Ender, poď.“ Naznačí jej aby išla. Po chvíľke Ender zoskočí. „Dobre.“ Usmeje sa. Zoberie si svoj kufor a Ender tiež. Potichu otvoria vŕzgajúcu bránku a utečú preč. „Modli sa aby nás nevideli.“ Povie v rýchlosti Ender. „Ideme na cintorín.“ Rozhodne sa a rýchlo odtrhne vytŕčajúcu bielu ružu. „O chvíľu bude polnoc a vtedy zatvárajú cintorín.“ Upozorní Elsu Ender.  „Tak si pohnime!“ Zadychčane beží. Na cintoríne netrpezlivo hľadá hrob jej babky. „Tu.“ Povie. Kľakne si spolu s Ender pred jej hrob. „Tu máš ružu baby. Ešte ťa prídeme navštíviť no ponáhľame sa.“ Povie a bielu ružu hodí pred náhrobný kameň. Vstane a potiahne Ender. „Poď.“ Povie jej. „Hej, stojte!“ Skríkne na nich otec. „Och nie. Bež!“ Spolu aj s kuframi bežia zadným východom. Keď prejdú bránou zamknú ju aby ich rodičia nechytili. „Ideme.“ Povie a bežia do tmavého hlbokého lesa. „Stoj.“ Povie keď zistí že sa stratili. „Sadnime si.“ Povie Ender a naraz si sadnú na zhodený strom. Čierna ofina dlhých vlasov jej padne do očí. Stále má na sebe mikinu. Zhlboka dýcha. „Čo teraz?“ Opýta sa Ender. „Ja neviem.“ Odpovie jej. Zrazu za sebou započuje praskot a prudko sa otočí. Niekto za ňou stojí. Je v rovnakej mikine ako ona a má čierne a krátke novo ostrihané vlasy. Ofina mu padá do oka rovnako ako jej. V ruke drží dlhý nôž. Elsa sa zľakne ale potom si uvedomí, že niekde o ňom už počula. „Jeff?“ Prehovorí a Ender sa otočí. „Možno...Kto si ty?“ Opýta sa a nadvihne obočie. Má rozrezané ústa do veľkého ale pekného úsmevu. „Som Elsa. Toto je moja mladšia sestra Ender.“ Odpovie mu. „Mhm...V...“   Ani nedokončil vetu a vedľa neho sa objavil dvojmetrový muž bez tváre a v obleku. Z chrbta mu vytŕčalo šesť chápadiel. „Slenderman?“ Ozve sa Ender. „Pane...“ Prehovorí prekvapene Jeff. „Pomôž týmto dievčatám a zober ich k nám.“ Prehovorí hrubým a mužným hlasom. Znovu zmizne. Jeff namrzene vzdychne a prehovorí k dievčatám a pozrie sa svojimi modrými očami na mňa. „Poďte.“ Povie a čaká nás. Obidve dievčatá vstanú. Spolu idú veľmi dlho a Elsa začína byť hladná. „Som hladná.“ Povie. „Aj ja.“ Odpovie jej Ender. „Ticho, o chvíľu sme u nás.“ Povie. V diaľke je vidieť niekoľko svetiel. Sú to okná trojposchodového čierneho domu. Keď konečne Jeff otvorí dvere, odhalí krémové steny, hnedý gauč v tvare písmena L a pred ním sklenený nízky stôl a plazmový televízor a za ním schody na ďalšie poschodie. Kuchyňu s obývačkou rozdeľuje barový stôl s barovými stoličkami. Kuchyňa má steny zafarbené rovnakou farbou ako obývačka a nábytok s elektronikou v kuchyni je najmodernejšia aká sa len dá zohnať a v bielej a striebornej farbe.  Podlaha bola plávajúca a hnedá. Na gauči ležala čierna postava a ruku mala ovisnutú k zemi kde ležal čierno-bieli pes, zrejme Husky. Postava toho psa hladkala po hlave. Druhá postava niečo robila v kuchyni. „Počúvajte sráči.“ Prehovoril k nim Jeff. „Máme tu novú návštevu a musíte sa k nim správať slušne.“ Povie a zavrie za nami dvere. Sadne si k postave ktorá skrčí nohy. „Ďakujem Laughing Jack.“ Začne s ním sledovať polnočné správy. LJ sa za nami otočí a privíta nás veľkým úsmevom s ostrými zubami. Postava v kuchyni sa otočí. Je to Masky. „Zdravím, robím wafle, prinesiem vám ich do izieb. Vaše izby sú tie s novými drevenými dverami na hornom poschodí.“ A znovu sa venuje svojej práci. Bez slova sme vyšli na poschodie. Chodba bola osvetlená lampášikmi na stropoch. Veľmi dlho tie dvere hľadali. Nakoniec prišli na úplný koniec izby. Tie dve nové dvere boli hnedej farby a rovno oproti sebe. „Idem sem.“ Povie Ender. Ender len prikývne a obidve vstúpia do svojich izieb. Elsa sa vybalí a keď sa oboznámi so svojou izbou vyjde z izby. Pomaly príde dole. Jej telom prejde triaška lebo nie je zvyknutá na ľudí tohto typu. Teda ak to vlastne sú ľudia. Nakoniec ich nájde v jedálni kde steny sú biele a visia na nich obrazy. Presne oproti sedí Slenderman a popíja čaj. Na stole sú sviečky a všetky možné druhy jedla. Sadne si na kraj vedľa Jeffa keďže nikde inde nie je miesto. Krátko po nej príde aj Ender a sadne si priamo oproti nej vedľa Laughing Jacka. Jack potajomky dáva kúsky surového mäsa pod stôl pre psa. Elsa a Ender sa natiahnu po hamburgery. Obidve do nich zakusnú a vychutnávajú si večeru o polnoci.